Príhody a skúsenosti neúspešného samovraha

Omrzel si ma, život milý,
tak podrezal som si žily.
Našiel ma chodec prvý,
bledého vo vlastnej krvi.
On zachránil ma tej noci,
mal asi kurz prvej pomoci,
Vravel: „keď už nemáš fantáziu,
daruj krv na transfúziu.“

Alebo v apríli vlani,
chcel som sa topiť vo vani,
po okraj pustil som vodu,
nič nenechal na náhodu,
no vtom sa žena vrátila
a skoro ma sama zabila.
„čo sa tu topíš, čo si vôl,
čo chceš mi zapríčiniť bôľ?
veď vieš, že už čierna neletí
a mysli predsa na deti!“

Keď žena bola v obchode
a deti sa hrali na dvore,
v kuchyni pustil som si plyn,
chcel som sa zbaviť svojich vín.
No prišiel sused s koláčmi
a začal dohovárať mi:
„ženské ti za to nestoja,
ver, že ani tá stará tvoja!“

Raz vyliezol som na panelák,
chcel som skúsiť ako lieta vták.
Prerušil ma domovník.
„čo tu ty robíš, nešťastník?!!“
Začal mi do blbcov nadávať
a pritom rukami mávať,
že on má inú robotu,
než mŕtvoly odpratávať tu (spred domu)...“

Zhltol som prášky na spanie,
žiť som už nechcel, veru nie.
Prirýchlo prišla záchranka,
spravili výplach žalúdka...
Lekár mi vtedy hovoril,
aby som trochu ešte žil.
„ neprekroč smrti hranice,
máme už plné márnice!“


Bolo to v piatok po práci,
dal som si vodky pol deci.
K spánku som pušku namieril,
že smrť už príde uveril.
No vtom vošla upratovačka,
z úst vypadla jej žuvačka.
„ čo si tu strieľaš do hlavy,
veď budeš celý deravý.
na starosti kašli už,
zbabelý nebuď, veď si muž!“

Na jednej starej povale,
tam mal som už fakt na mále.
Zobral som stolček a lano
a smrti povedal: áno!
No padol som na podlahu,
povraz nebol na moju váhu.
Hluk začula jedna pani
(bola kus, tak medzi nami),
usmiala sa bez nadávky
a odplašila čierne kavky
z mojej depresívnej hlávky.