streda, 23. mája 2012

Modlitba o pravde





Čo je to pravda?
Pýtame sa spolu so sudcom Pilátom
i obhajcami a žalobcami filozofmi
Možno ju nájsť a obsiahnuť celú?
Alebo si ju skladáme kúsok po kúsku ako skladačku puzzle?
Bola skrytá v Kristových slovách či v jeho mlčaní?
Čítala som, že pravda je
Nenásilná zhoda a tolerantná nezhoda
(u post-moderného filozofa)
Ale aj, že pravda je v milosti a milosť v pravde
(u staro-módneho Pavla)
A v mojej viere je miesto pre oboch
Bože, prosíme Ťa
Daj nám otvorené zmysly, srdce i rozum
Aby sme hľadali cesty k tomu
Ako sa dohodnúť
Ako sa rešpektovať
A pozývame Ťa
Aby si vstupoval do našich diskusií
Do našich nekonečných otázok
Aby si vnášal svoju Pravdu a Milosť
do našich zhôd i nezhôd
Amen.



štvrtok, 10. mája 2012

Zmyslová meditácia v Medickej záhrade

Počujem spev vtákov v korunách stromov.
Počujem hluk ulice - trolejbusy vezúce cestujúcich po nemenných trasách, autá plné večne sa meniacich ľudí.
Počujem ľudí v parku - ich slová však zanikajú v ostatných zvukoch.
Počujem ticho v sebe. Ticho, v ktorom vznikajú myšlienky, predstavy, nápady, strachy, lásky. Ticho, v ktorom raz všetky opäť skončia.
Cítim príjemne chladivú trávu pod mojimi bosými chodidlami. Prsty sa mi zabárajú do toho mäkkého koberca.
Cítim nie najpríjemnejší dotyk predlaktia a vyrastajúcich chĺpkov na mojich lýtkach.
Vo vzduchu dlho neviem zachytiť žiadnu pachovú stopu. Je to príjemné a prirodzené - takto si nerušene dýchať.
Vidím zeleň okolo seba: stromy, kríky, trávu a v nej množstvo pestrofarebných ľudí: oddychujúcich, nenáhliacich sa (ako by sa líšil ten pohľad o pár desiatok metrov ďalej - za bránou záhrady).

Počujem.
Cítim.
Vidím.
Prírodu.
Ľudí.
Seba.
Tak blízko pri sebe.
Tak ďaleko.
Tak blízko.