streda 18. júla 2012

Making sense(s)


I taste a special flavour

On my tongue

But I miss eggs &  flour

Something is wrong

With this cake



I smell strong parfume

With my nose

But  I assume

To fancy rose

Fresh air is needed



I touch the velvet

With my hands

But I neglect

To dance on sands

Barefoot



I see a miracle

With my own eyes

But nothing mystical

Can ever rise

You from the ground 



I hear an angel´s song

With my ears

But you must walk along

To notice tears

Falling in silence

streda 27. júna 2012


O pozitívnom



„Pre víťazstvo zla je potrebné jediné:

aby dobrí nič neurobili.“

Edmund Burke



Každý máme skúsenosť s tým, že negatívne spomienky majú na náš život často väčší vplyv než tie pozitívne. Keď sa stretneme so známymi, skôr či neskôr prídeme ku rozoberaniu našich starostí a problémov a naše radosti a šťastia so stiahnutým chvostom odchádzajú do kúta. Prečo to tak je?



Zlo silnejšie ako dobro?

Zdá sa, že sme dostali do vienka výrazné sklony k pesimizmu. Píše o tom anglický filozof švajčiarskeho pôvodu Allan de Botton: „Príroda už pred dávnymi vekmi poskytla akúsi zásadnú evolučnú výhodu tým príslušníkom nášho živočíšneho druhu, ktorí sa neustále sužovali obavami o to, čo bude ďalej. Títo naši predkovia si síce najskôr nedokázali tieto chvíle vychutnať, ale práve oni prežili a utvárali charakter svojich potomkov, zatiaľ čo ich uvoľnenejší súčasníci plne prežívajúci prítomnú chvíľu i miesto, na ktoré ich osud práve postavil, skončili násilnou smrťou.“

Tento silný ľudský sklon stál po mnohé desaťročia aj v centre pozornosti  vedy o skúmaní ľudskej psychiky, ktorá sa snažila o pochopenie mechanizmov, akými vznikajú psychopatológie a hľadaním ciest, ako ich odstrániť a ako im predchádzať. Za všetko hovorí pomer výskumných štúdií o depresii a o šťastí: 72:1. Nešťastie malo skrátka šťastie.



Vyrovnanie síl

K obratu prišlo na konci 20. storočia pod vplyvom psychológov ako M. Seligman,                        M. Csikszentmihalyi, E. Diener, R. Emmons, H. K. Wong. V ČR to bol najmä                   prof. J. Křivohlavý. Do tmavej zóny začali vnášať svetielka pojmov šťastie, osobná pohoda, zmysel života, nádej, radosť, nezdolnosť, spiritualita. Pod svoje ochranné krídla si ich zobrala pozitívna psychológia.

Pozor, netreba si ju mýliť s populárnym pozitívnym myslením alebo známym americkým heslom keep smiling. Netreba si ju predstavovať ani ako nasadenie ružových okuliarov a ignorovanie toho zlého a ťažkého, s čím sa stretávame. Rovnako neponúka jednoduché návody na to, ako žiť. Skôr nám dáva výstroj na naše cesty dlhými údoliami a strmými vrchmi života, pripomína nám naše skryté rezervy, krásu okolo, ako aj prísľub oči a dušu napĺňajúceho výhľadu z končiarov hôr.



Prvá konferencia pozitívnej psychológie v ČR

V dňoch 23. a 24. mája 2012 sa na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne uskutočnila prvá konferencia pozitívnej psychológie za účasti mnohých českých, slovenských, ale aj zahraničných predstaviteľov tohto aktuálneho a rýchlo sa vyvíjajúceho hnutia. Prvý deň patril domácim odborníkom nielen psychológie, ale aj religionistiky či pedagogiky                (J. Křivohlavý , V. Smékal, A. Slezáčková, M. Blatný, P. Halama, J. Mareš, Z. Vojtíšek).     Na záver informačne bohatého popoludnia sa premietal americký film Happy prinášajúci príbehy ľudí z rôznych končín sveta, ktorí hovorili o tom, čo ich robí či nerobí šťastnými. Zároveň sa vyjadrovali odborníci na danú problematiku a prezentovali svoje výskumy.

Druhý deň ráno dostali slovo zahraniční hostia z Rakúska, Maďarska, Holandska a Poľska. Philip Streit nás svojou štúdiou o využití pozitívnej psychológie v liečbe starých ľudí s depresiou presvedčil, že pozitívna psychológia nie je iba pekná teória, ale najmä užitočná prax. Zaujímavé bolo aj medzinárodné porovnanie cností u obyvateľov 14 krajín. Janovi Petrovi van Oudenhovenovi sa podarilo identifikovať ako univerzálne morálne princípy (spomína úctu, toleranciu, spoľahlivosť a spravodlivosť), tak aj špecifické pre jednotlivé národy. Iného druhu boli príspevky o využití princípov pozitívneho prístupu v oblasti psychológie práce a koučingu, kde sa efektívne pracuje s profilom individuálnych a tímových silných stránok.

Neskôr popoludní prebehli 4 bloky (vždy dva paralelne) venované rôznym aplikovaným oblastiam: pozitívna psychológia v škole a v klinickej oblasti, silné stránky a zvládanie života a pozitívne aspekty života v širšom kontexte. V druhej sekcii ma zaujali prezentácie o posttraumatickom raste a rozvoji u onkologických pacientov,  u pozostalých detí a pozostalých súrodencov. Po prežití traumatickej udalosti sa totiž objavujú negatívne dopady, ale prekvapivo aj pozitívne zmeny (môže nastať premena hodnotového rebríčka, zmyslu života, medziľudských vzťahov, spirituality, otvorenie sa novým možnostiam či väčšie ocenenie života). Osobné svedectvo o nezdolnosti a sile ducha priniesol slovenský paraolympionik (reprezentuje nás v hode diskom) Miloš Bardiovský. Do širšieho rámca pozitívnej psychológie sa zmestila diskusia o vzťahu vzdelávania ku kvalite života u účastníkov Univerzity tretieho veku a vzťahu sebaakceptácie ku well-beingu a zmyslu života. Záverečnou bodkou (pred celkovým zhrnutím konferencie) boli v sekcii, na ktorej som sa zúčastnila, povzbudivé výsledky výskumu o pozitívnych účinkoch prírody na naše prežívanie.

Súčasťou konferencie - na ktorej druhý ročník sa môžeme tešiť o rok - bola aj panelová sekcia, v ktorej mohli účastníci na plagátoch prezentovať výsledky svojej akademickej práce.     





Pochopiť život

Na záver jedna anekdota zo života slávneho hudobníka Johna Lennona: „Keď som bol malý chlapec, mama mi vždy opakovala, že šťastie je kľúčom k dobrému životu. Keď sa ma potom v škole pýtali, že čím chcem byť, keď vyrastiem, napísal som, že chcem byť šťastný. Povedali mi, že som nepochopil zadanie. Ja som im povedal, že nepochopili život.“

Odkaz pozitívnej psychológie by mohol znieť takto: Keď budeme všetci venovať časť svojho času a energie k hľadaniu tohto kľúča do dverí sveta, medziľudských vzťahov i vzťahu k sebe samému, môžeme priniesť viac otvorenosti, tolerancie a dobra do nášho myslenia, cítenia i našich aktivít.



Zdroje:
www.pozitivni-psychologie.cz

Zborník abstraktov k 1. Konference pozitivní psychologie v České republice (2012). Brno: Filozofická fakulta Masarykovej univerzity.

Facebooková stránka k filmu Happy.

De Botton, A. (2010). Umění cestovat. Zlín: Kniha Zlín.


piatok 22. júna 2012

Ľudová a moja slovesnosť

Neodkladaj na zajtra.    svoj čas.

 



Maj každý deň         Chytrosť          vo vreci




Čo môžeš urobiť dnes,               nekupuj.

Yellow and red

  
        O Day
      

                        Free like night                                                                            Hot red morning





                                                                           
                                                                                                   
It only lives
in blind eye                                                                                                                         Light animal




            
                        Fresh killing                                                                                  Melting bath             



          Dark Flower




                                                       https://www.youtube.com/watch?v=ydA0bmL-UEk

streda 23. mája 2012

Modlitba o pravde





Čo je to pravda?
Pýtame sa spolu so sudcom Pilátom
i obhajcami a žalobcami filozofmi
Možno ju nájsť a obsiahnuť celú?
Alebo si ju skladáme kúsok po kúsku ako skladačku puzzle?
Bola skrytá v Kristových slovách či v jeho mlčaní?
Čítala som, že pravda je
Nenásilná zhoda a tolerantná nezhoda
(u post-moderného filozofa)
Ale aj, že pravda je v milosti a milosť v pravde
(u staro-módneho Pavla)
A v mojej viere je miesto pre oboch
Bože, prosíme Ťa
Daj nám otvorené zmysly, srdce i rozum
Aby sme hľadali cesty k tomu
Ako sa dohodnúť
Ako sa rešpektovať
A pozývame Ťa
Aby si vstupoval do našich diskusií
Do našich nekonečných otázok
Aby si vnášal svoju Pravdu a Milosť
do našich zhôd i nezhôd
Amen.



štvrtok 10. mája 2012

Zmyslová meditácia v Medickej záhrade

Počujem spev vtákov v korunách stromov.
Počujem hluk ulice - trolejbusy vezúce cestujúcich po nemenných trasách, autá plné večne sa meniacich ľudí.
Počujem ľudí v parku - ich slová však zanikajú v ostatných zvukoch.
Počujem ticho v sebe. Ticho, v ktorom vznikajú myšlienky, predstavy, nápady, strachy, lásky. Ticho, v ktorom raz všetky opäť skončia.
Cítim príjemne chladivú trávu pod mojimi bosými chodidlami. Prsty sa mi zabárajú do toho mäkkého koberca.
Cítim nie najpríjemnejší dotyk predlaktia a vyrastajúcich chĺpkov na mojich lýtkach.
Vo vzduchu dlho neviem zachytiť žiadnu pachovú stopu. Je to príjemné a prirodzené - takto si nerušene dýchať.
Vidím zeleň okolo seba: stromy, kríky, trávu a v nej množstvo pestrofarebných ľudí: oddychujúcich, nenáhliacich sa (ako by sa líšil ten pohľad o pár desiatok metrov ďalej - za bránou záhrady).

Počujem.
Cítim.
Vidím.
Prírodu.
Ľudí.
Seba.
Tak blízko pri sebe.
Tak ďaleko.
Tak blízko.


sobota 18. februára 2012

Another paradox

it goes it flows and falls

like river like blood and love

wounds and scars are different

they stop you in time and space

oh God, help me to see


constancy in streams

and movement in permanence

Zablúdená postava

život si mýlim s básňou

a lásku zase s románom

chytám sa do pasce zo snov

čo snívajú sa nad ránom



pýtam sa: čia je to vina

že ti nepasujem do story

ukazujem že to ide inak

otváram v hlave priestory?



príbehov pre všetkých je dosť

aj slov do našich úst a rúk

do jedného bude sa dať vojsť

kde nevyvolám taký ruch...