sobota, 30. mája 2009

Dominik Slzička Tatarka

“Len dúfam, že azda zo tristo stránok z toho, čo som napísal, bude ešte chvíľu pôsobiť na hŕstku čitateľov. Stimulus verbi, nostalgia po veciach neskutočných, to je ľudská senzibilita, večne nenasýtená, večne smädná, ktorú ďaleko pred seba vysúvame do budúcnosti, do prázdna či tmy, ako hmyz svoje tykadlá. Koncami tykadiel ďaleko pred sebou túžime čosi ohmatať, čo by bolo satisfakciou... Chápete, že tá nostalgia po veciach neskutočných je veľmi naliehavá, ba v určitom zmysle konkrétna, požadovačná. Citove, svojou senzibilitou sa domáham, nech mi moji súčasníci splnia môj sen, nech sú to oni, veľkí, praví, prirodzení, odvážni, vrcholní. Ohniskom, v ktorom sa zbiehajú všetky lúče, je Obec... Všetci prikladáme na spoločnú vatru. Aby to svietilo a hrialo i ďalej. Nech je to podnetom.”
Tieto slová povedal Dominik Tatarka v rozhovore v Slovenských pohľadoch v marci 1968.
Dominik Tatarka bol kamarát mojej pratety (stretli sa v Martine počas Slovenského štátu a ostali v kontakte až do jeho smrti), ja som ho už nezažila, no jeho duch je stále živý: keď si v dome starej mamy čítam v kresle, v ktorom rád sedával, myslievam na neho. Boli to práve jeho Prútené kreslá, ktoré ma v sedemnástich rokoch zasväcovali do tajov lásky - muža k žene, cestovateľa k mestu a krajine, pútnika k vlasti, spisovateľa k slovu. Bol to jeho Démon súhlasu, ktorý sa pre mňa stal vstupnou bránou do krajiny Absurdna, kde spolu večný boj vedú Sloboda s Totalitou. Nechápala som vtedy ešte celkom tým tajomným slovám, no priťahovali ma zvláštnou silou. Tieto knihy sa vlastne stali mojím iniciačným obradom a ukázali mi cestu.
Včera som mu napísala túto báseň
Dominikovi Tatarkovi
Vatra, do ktorej ste
svojimi slovami prikladali
(a ktorá vás zároveň spaľovala)
stále horí
priťahuje pútnikov
hladných a smädných
po veciach neskutočných
po kráse, po pravde, po dobre
načahujú tykadlá do tmy
ako slepci biele palice k zemi
ako veriaci svoje modlitby k Bohu
A pri tom ohni, v tej obci
možno aj my
uveríme snu o našej veľkosti,
pravosti, prirodzenosti, odvahe.
Sami sebou priložíme
Zasvietime a zahoríme pre druhých...

piatok, 15. mája 2009

Váha

Položiť na váhu
svoju odvahu
svoju povahu
strop aj podlahu
po daždi dúhu.


Odvážiť sa vážiť
vedieť, čo zaváži,
cit v srdci ustrážiť,
neprestať sa snažiť
mať silu to prežiť.

je to...

Je to láska,
či len srdca chvenie,
čo za tebou ma ženie?
Len ty máš, čo mi najviac chýba
Mať rád - to nemôže byť chyba...

Je to úzkosť
a či len duša stlačená
keď podlomia sa kolená?
Potkýnam sa sama o seba,
dovoľ mi sa oprieť o teba...

Je to smútok
a či len slaná voda,
čo z očí na vankúš mi padá?
Keď viem, čo chcem, no nemôžem
a osud, ten nám sotva pomôže...

Je to báseň
a či len verše, rýmy?
A mohli sme byť iní?
Čo sa to v slovách stratilo,
že už nešlo začať nanovo?

Virtuálny power

Sú virtuálne dráhy
Na nich virtuálne vzťahy
Naozaj sa máme radi?


Tak sa v počítači
Dostávaš von z ulity
Tak si v počítači
Vytváraš obraz reality


Sú virtuálne objatia
A skutočné dojatia
Čo zo srdca sa nestratia

Ja stláčam POWER
Na perách úsmev
A v hlave otázka:
Čo tam od teba nájdem?
Čo tam o sebe nájdem?

Prezidentské voľby 2009

Pred:
Prečo volím Radičovú za prezidenta?
Prečo volím prezidenta?
Prečo volím?
Prečo?
Kto mi povie niečo
Vecné&Podstatné?
Kto mi povie prečo
Pýtam sa vlastne?



Po:
Tak sme si prezidenta odvolili
Ľahostajnosti sa podvolili
Opäť im pyšnými byť dovolili
Porazených sme si pochválili
Rieky slov sa z brehov vyvalili...

JAnieSOM (báseň pre odvážne ženy)

Ja nie som anjel,
Viem raniť a byť zlá
Kam sa môj Boh podel
Čo pravdu od lži rozozná?


Ja nie som zlá,
Len sa zavše mýlim
Život je dlhá hra
Chcieť vyhrať je príliš


Nie, ja sa nemýlim,
Len pomaly sa učím
Z cesty sa vychýlim
Keď hmla je na úbočí


Ja nie som dobrý žiak
Ale kráčam k svojmu cieľu
Neodvraciam zrak
Keď pravdu zbadám celú.



Ja nie som, ja taká nie som
Ucho, čo podplatíš piesňou
Dieťa blúdiace lesom
Srdce mi nechytíš lasom.
Ja som aj v tme jasom,
Svojím tichým hlasom
Kričím: pozri tu som!
Idem svojou trasou
Za dobrom a krásou...

LINE OR NO LINE ONLINE /zenová meditácia nad obalom U2/

Čiara, čo delí
Dve rôzne skupenstvá
Rôzne farby
Rôzne svety
More a nebo
Nebo a zem
Zem a more
Slovo a ticho
Dobro a zlo
Lásku a samotu
Život a smrť



PERFECT LINE ON THE HORIZON


No čo ak je to len zrakový klam?
Výtvor nášho mozgu?
Produkt /r/evolúcie?
Koniec je začiatok
Začiatok je koniec
Ja som ty
My sme vy
ONE WORLD
By ONE GOD



NO LINE ON THE HORIZON


AND YOU TOO:
IS THERE ANY LINE ON THE HORIZON OF YOUR SOUL?

moja generacia /preklad/

Ľudia sa nás snažia zhodiť (hovorím o mojej generácii)
Lebo v tom nevieme chodiť (hovorím o mojej generácii)
Nerobia nič, čo je nápadné (hovorím o mojej generácii)
Snáď umriem skôr, než zostarnem (hovorím o mojej generácii)
Moja generácia, moja generácia
Moja generácia nie je negácia
Prečo nám z cesty neuhnete? (hovorím o mojej generácii)
Prečo nás vôbec nechápete? (hovorím o mojej generácii)
Nechcem vyvolať senzáciu (hovorím o mojej generácii)
Len hovorím za svoju generáciu (hovorím o mojej generácii)
Moja generácia, moja generácia
moja generácia to je deviácia
Prečo nám z cesty neuhnete? (hovorím o mojej generácii)
Prečo nás vôbec nechápete? (hovorím o mojej generácii)
Nechcem vyvolať senzáciu (hovorím o mojej generácii)
Len hovorím za svoju generáciu (hovorím o mojej generácii)
Moja generácia, moja generácia
moja generácia nie je rezignácia
Ľudia sa nás snažia zhodiť (hovorím o mojej generácii)
Lebo v tom nevieme chodiť (hovorím o mojej generácii)
Nerobia nič, čo je nápadné (hovorím o mojej generácii)
Snáď umriem skôr, než zostarnem (hovorím o mojej generácii)
Moja generácia, moja generácia
moja generácia to je revolúcia!
and in original: