O pozitívnom

„Pre víťazstvo zla je potrebné jediné:

aby dobrí nič neurobili.“

Edmund Burke

Každý máme skúsenosť s tým, že negatívne spomienky majú na náš život často väčší vplyv než tie pozitívne. Keď sa stretneme so známymi, skôr či neskôr prídeme ku rozoberaniu našich starostí a problémov a naše radosti a šťastia so stiahnutým chvostom odchádzajú do kúta. Prečo to tak je?

Zlo silnejšie ako dobro?

Zdá sa, že sme dostali do vienka výrazné sklony k pesimizmu. Píše o tom anglický filozof švajčiarskeho pôvodu Allan de Botton: „Príroda už pred dávnymi vekmi poskytla akúsi zásadnú evolučnú výhodu tým príslušníkom nášho živočíšneho druhu, ktorí sa neustále sužovali obavami o to, čo bude ďalej. Títo naši predkovia si síce najskôr nedokázali tieto chvíle vychutnať, ale práve oni prežili a utvárali charakter svojich potomkov, zatiaľ čo ich uvoľnenejší súčasníci plne prežívajúci prítomnú chvíľu i miesto, na ktoré ich osud práve postavil, skončili násilnou smrťou.“

Tento silný ľudský sklon stál po mnohé desaťročia aj v centre pozornosti  vedy o skúmaní ľudskej psychiky, ktorá sa snažila o pochopenie mechanizmov, akými vznikajú psychopatológie a hľadaním ciest, ako ich odstrániť a ako im predchádzať. Za všetko hovorí pomer výskumných štúdií o depresii a o šťastí: 72:1. Nešťastie malo skrátka šťastie.

Vyrovnanie síl

K obratu prišlo na konci 20. storočia pod vplyvom psychológov ako M. Seligman,                        M. Csikszentmihalyi, E. Diener, R. Emmons, H. K. Wong. V ČR to bol najmä                   prof. J. Křivohlavý. Do tmavej zóny začali vnášať svetielka pojmov šťastie, osobná pohoda, zmysel života, nádej, radosť, nezdolnosť, spiritualita. Pod svoje ochranné krídla si ich zobrala pozitívna psychológia.

Pozor, netreba si ju mýliť s populárnym pozitívnym myslením alebo známym americkým heslom keep smiling. Netreba si ju predstavovať ani ako nasadenie ružových okuliarov a ignorovanie toho zlého a ťažkého, s čím sa stretávame. Rovnako neponúka jednoduché návody na to, ako žiť. Skôr nám dáva výstroj na naše cesty dlhými údoliami a strmými vrchmi života, pripomína nám naše skryté rezervy, krásu okolo, ako aj prísľub oči a dušu napĺňajúceho výhľadu z končiarov hôr.

Prvá konferencia pozitívnej psychológie v ČR

V dňoch 23. a 24. mája 2012 sa na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne uskutočnila prvá konferencia pozitívnej psychológie za účasti mnohých českých, slovenských, ale aj zahraničných predstaviteľov tohto aktuálneho a rýchlo sa vyvíjajúceho hnutia. Prvý deň patril domácim odborníkom nielen psychológie, ale aj religionistiky či pedagogiky                (J. Křivohlavý , V. Smékal, A. Slezáčková, M. Blatný, P. Halama, J. Mareš, Z. Vojtíšek).     Na záver informačne bohatého popoludnia sa premietal americký film Happy prinášajúci príbehy ľudí z rôznych končín sveta, ktorí hovorili o tom, čo ich robí či nerobí šťastnými. Zároveň sa vyjadrovali odborníci na danú problematiku a prezentovali svoje výskumy.

Druhý deň ráno dostali slovo zahraniční hostia z Rakúska, Maďarska, Holandska a Poľska. Philip Streit nás svojou štúdiou o využití pozitívnej psychológie v liečbe starých ľudí s depresiou presvedčil, že pozitívna psychológia nie je iba pekná teória, ale najmä užitočná prax. Zaujímavé bolo aj medzinárodné porovnanie cností u obyvateľov 14 krajín. Janovi Petrovi van Oudenhovenovi sa podarilo identifikovať ako univerzálne morálne princípy (spomína úctu, toleranciu, spoľahlivosť a spravodlivosť), tak aj špecifické pre jednotlivé národy. Iného druhu boli príspevky o využití princípov pozitívneho prístupu v oblasti psychológie práce a koučingu, kde sa efektívne pracuje s profilom individuálnych a tímových silných stránok.

Neskôr popoludní prebehli 4 bloky (vždy dva paralelne) venované rôznym aplikovaným oblastiam: pozitívna psychológia v škole a v klinickej oblasti, silné stránky a zvládanie života a pozitívne aspekty života v širšom kontexte. V druhej sekcii ma zaujali prezentácie o posttraumatickom raste a rozvoji u onkologických pacientov,  u pozostalých detí a pozostalých súrodencov. Po prežití traumatickej udalosti sa totiž objavujú negatívne dopady, ale prekvapivo aj pozitívne zmeny (môže nastať premena hodnotového rebríčka, zmyslu života, medziľudských vzťahov, spirituality, otvorenie sa novým možnostiam či väčšie ocenenie života). Osobné svedectvo o nezdolnosti a sile ducha priniesol slovenský paraolympionik (reprezentuje nás v hode diskom) Miloš Bardiovský. Do širšieho rámca pozitívnej psychológie sa zmestila diskusia o vzťahu vzdelávania ku kvalite života u účastníkov Univerzity tretieho veku a vzťahu sebaakceptácie ku well-beingu a zmyslu života. Záverečnou bodkou (pred celkovým zhrnutím konferencie) boli v sekcii, na ktorej som sa zúčastnila, povzbudivé výsledky výskumu o pozitívnych účinkoch prírody na naše prežívanie.

Súčasťou konferencie - na ktorej druhý ročník sa môžeme tešiť o rok - bola aj panelová sekcia, v ktorej mohli účastníci na plagátoch prezentovať výsledky svojej akademickej práce.     

Pochopiť život

Na záver jedna anekdota zo života slávneho hudobníka Johna Lennona: „Keď som bol malý chlapec, mama mi vždy opakovala, že šťastie je kľúčom k dobrému životu. Keď sa ma potom v škole pýtali, že čím chcem byť, keď vyrastiem, napísal som, že chcem byť šťastný. Povedali mi, že som nepochopil zadanie. Ja som im povedal, že nepochopili život.“

Odkaz pozitívnej psychológie by mohol znieť takto: Keď budeme všetci venovať časť svojho času a energie k hľadaniu tohto kľúča do dverí sveta, medziľudských vzťahov i vzťahu k sebe samému, môžeme priniesť viac otvorenosti, tolerancie a dobra do nášho myslenia, cítenia i našich aktivít.

Zdroje:

www.pozitivni-psychologie.cz

Zborník abstraktov k 1. Konference pozitivní psychologie v České republice (2012). Brno: Filozofická fakulta Masarykovej univerzity.

Facebooková stránka k filmu Happy.

De Botton, A. (2010). Umění cestovat. Zlín: Kniha Zlín.