O pozitívnom
„Pre
víťazstvo zla je potrebné jediné:
aby
dobrí nič neurobili.“
Edmund
Burke
Každý máme skúsenosť
s tým, že negatívne spomienky majú na náš život často väčší vplyv než tie
pozitívne. Keď sa stretneme so známymi, skôr či neskôr prídeme ku rozoberaniu
našich starostí a problémov a naše radosti a šťastia so stiahnutým
chvostom odchádzajú do kúta. Prečo to tak je?
Zlo
silnejšie ako dobro?
Zdá sa, že sme dostali
do vienka výrazné sklony k pesimizmu. Píše o tom anglický filozof
švajčiarskeho pôvodu Allan de Botton: „Príroda už pred dávnymi vekmi poskytla
akúsi zásadnú evolučnú výhodu tým príslušníkom nášho živočíšneho druhu, ktorí
sa neustále sužovali obavami o to, čo bude ďalej. Títo naši predkovia si
síce najskôr nedokázali tieto chvíle vychutnať, ale práve oni prežili
a utvárali charakter svojich potomkov, zatiaľ čo ich uvoľnenejší súčasníci
plne prežívajúci prítomnú chvíľu i miesto, na ktoré ich osud práve
postavil, skončili násilnou smrťou.“
Tento silný ľudský
sklon stál po mnohé desaťročia aj v centre pozornosti vedy o skúmaní ľudskej psychiky, ktorá
sa snažila o pochopenie mechanizmov, akými vznikajú psychopatológie
a hľadaním ciest, ako ich odstrániť a ako im predchádzať. Za všetko hovorí
pomer výskumných štúdií o depresii a o šťastí: 72:1. Nešťastie
malo skrátka šťastie.
Vyrovnanie
síl
K obratu prišlo na
konci 20. storočia pod vplyvom psychológov ako M. Seligman, M. Csikszentmihalyi, E. Diener, R.
Emmons, H. K. Wong. V ČR to bol najmä prof. J. Křivohlavý. Do tmavej
zóny začali vnášať svetielka pojmov šťastie, osobná pohoda, zmysel života,
nádej, radosť, nezdolnosť, spiritualita. Pod svoje ochranné krídla si ich zobrala
pozitívna psychológia.
Pozor, netreba si ju mýliť
s populárnym pozitívnym myslením alebo známym americkým heslom keep
smiling. Netreba si ju predstavovať ani ako nasadenie ružových okuliarov
a ignorovanie toho zlého a ťažkého, s čím sa stretávame. Rovnako
neponúka jednoduché návody na to, ako žiť. Skôr nám dáva výstroj na naše cesty
dlhými údoliami a strmými vrchmi života, pripomína nám naše skryté
rezervy, krásu okolo, ako aj prísľub oči a dušu napĺňajúceho výhľadu z končiarov
hôr.
Prvá
konferencia pozitívnej psychológie v ČR
V dňoch 23. a 24.
mája 2012 sa na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne
uskutočnila prvá konferencia pozitívnej psychológie za účasti mnohých českých,
slovenských, ale aj zahraničných predstaviteľov tohto aktuálneho a rýchlo
sa vyvíjajúceho hnutia. Prvý deň patril domácim odborníkom nielen psychológie,
ale aj religionistiky či pedagogiky (J. Křivohlavý , V. Smékal, A. Slezáčková,
M. Blatný, P. Halama, J. Mareš, Z. Vojtíšek).
Na záver informačne bohatého
popoludnia sa premietal americký film Happy prinášajúci príbehy ľudí
z rôznych končín sveta, ktorí hovorili o tom, čo ich robí či nerobí
šťastnými. Zároveň sa vyjadrovali odborníci na danú problematiku
a prezentovali svoje výskumy.
Druhý deň ráno dostali
slovo zahraniční hostia z Rakúska, Maďarska, Holandska a Poľska.
Philip Streit nás svojou štúdiou o využití pozitívnej psychológie v liečbe
starých ľudí s depresiou presvedčil, že pozitívna psychológia nie je iba
pekná teória, ale najmä užitočná prax. Zaujímavé bolo aj medzinárodné
porovnanie cností u obyvateľov 14 krajín. Janovi Petrovi van Oudenhovenovi
sa podarilo identifikovať ako univerzálne morálne princípy (spomína úctu,
toleranciu, spoľahlivosť a spravodlivosť), tak aj špecifické pre jednotlivé
národy. Iného druhu boli príspevky o využití princípov pozitívneho
prístupu v oblasti psychológie práce a koučingu, kde sa efektívne pracuje
s profilom individuálnych a tímových silných stránok.
Neskôr popoludní prebehli
4 bloky (vždy dva paralelne) venované rôznym aplikovaným oblastiam: pozitívna
psychológia v škole a v klinickej oblasti, silné stránky
a zvládanie života a pozitívne aspekty života v širšom kontexte.
V druhej sekcii ma zaujali prezentácie o posttraumatickom raste
a rozvoji u onkologických pacientov, u pozostalých detí a pozostalých
súrodencov. Po prežití traumatickej udalosti sa totiž objavujú negatívne
dopady, ale prekvapivo aj pozitívne zmeny (môže nastať premena hodnotového
rebríčka, zmyslu života, medziľudských vzťahov, spirituality, otvorenie sa
novým možnostiam či väčšie ocenenie života). Osobné svedectvo
o nezdolnosti a sile ducha priniesol slovenský paraolympionik
(reprezentuje nás v hode diskom) Miloš Bardiovský. Do širšieho rámca
pozitívnej psychológie sa zmestila diskusia o vzťahu vzdelávania ku
kvalite života u účastníkov Univerzity tretieho veku a vzťahu
sebaakceptácie ku well-beingu a zmyslu života. Záverečnou bodkou (pred celkovým
zhrnutím konferencie) boli v sekcii, na ktorej som sa zúčastnila, povzbudivé
výsledky výskumu o pozitívnych účinkoch prírody na naše prežívanie.
Súčasťou konferencie - na
ktorej druhý ročník sa môžeme tešiť o rok - bola aj panelová sekcia,
v ktorej mohli účastníci na plagátoch prezentovať výsledky svojej akademickej
práce.
Pochopiť
život
Na záver jedna anekdota
zo života slávneho hudobníka Johna Lennona: „Keď som bol malý chlapec, mama mi
vždy opakovala, že šťastie je kľúčom k dobrému životu. Keď sa ma potom
v škole pýtali, že čím chcem byť, keď vyrastiem, napísal som, že chcem byť
šťastný. Povedali mi, že som nepochopil zadanie. Ja som im povedal, že
nepochopili život.“
Odkaz pozitívnej
psychológie by mohol znieť takto: Keď budeme všetci venovať časť svojho času
a energie k hľadaniu tohto kľúča do dverí sveta, medziľudských vzťahov
i vzťahu k sebe samému, môžeme priniesť viac otvorenosti, tolerancie
a dobra do nášho myslenia, cítenia i našich aktivít.
Zdroje:
www.pozitivni-psychologie.cz
Zborník abstraktov
k 1. Konference pozitivní psychologie v České republice (2012). Brno:
Filozofická fakulta Masarykovej univerzity.
Facebooková stránka
k filmu Happy.
De Botton, A. (2010).
Umění cestovat. Zlín: Kniha Zlín.
