slnko ťa volalo, veselo kývalo
keď pritesno na zemi bývalo
vietor ti prial, do krídel vial
a zákonom si sa smial
môj malý braček, dívam sa na teba,
jak stúpaš do neba...
chodil si po vode, plával po súši
nečakal, kým smrť do okien zabúši
a strach? ten dostihol ťa neskoro
práve keď si zvolal: hotovóóó
môj malý synček, začínam sa báť
nesmieš sa takto hrať!
bol si padlý anjel a či posol bohov?
kto vie? ja viem, že si nami pohol
blázon, čo šiel za svojím snom
našiel ho a roztopil sa v ňom
môj malý priateľ, už ťa viac nevidím
a vlastne ti závidím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára