“Len dúfam, že azda zo tristo stránok z toho, čo som napísal, bude ešte chvíľu pôsobiť na hŕstku čitateľov. Stimulus verbi, nostalgia po veciach neskutočných, to je ľudská senzibilita, večne nenasýtená, večne smädná, ktorú ďaleko pred seba vysúvame do budúcnosti, do prázdna či tmy, ako hmyz svoje tykadlá. Koncami tykadiel ďaleko pred sebou túžime čosi ohmatať, čo by bolo satisfakciou... Chápete, že tá nostalgia po veciach neskutočných je veľmi naliehavá, ba v určitom zmysle konkrétna, požadovačná. Citove, svojou senzibilitou sa domáham, nech mi moji súčasníci splnia môj sen, nech sú to oni, veľkí, praví, prirodzení, odvážni, vrcholní. Ohniskom, v ktorom sa zbiehajú všetky lúče, je Obec... Všetci prikladáme na spoločnú vatru. Aby to svietilo a hrialo i ďalej. Nech je to podnetom.”
Tieto slová povedal Dominik Tatarka v rozhovore v Slovenských pohľadoch v marci 1968.
Dominik Tatarka bol kamarát mojej pratety (stretli sa v Martine počas Slovenského štátu a ostali v kontakte až do jeho smrti), ja som ho už nezažila, no jeho duch je stále živý: keď si v dome starej mamy čítam v kresle, v ktorom rád sedával, myslievam na neho. Boli to práve jeho Prútené kreslá, ktoré ma v sedemnástich rokoch zasväcovali do tajov lásky - muža k žene, cestovateľa k mestu a krajine, pútnika k vlasti, spisovateľa k slovu. Bol to jeho Démon súhlasu, ktorý sa pre mňa stal vstupnou bránou do krajiny Absurdna, kde spolu večný boj vedú Sloboda s Totalitou. Nechápala som vtedy ešte celkom tým tajomným slovám, no priťahovali ma zvláštnou silou. Tieto knihy sa vlastne stali mojím iniciačným obradom a ukázali mi cestu.
Včera som mu napísala túto báseň
Dominikovi Tatarkovi
Vatra, do ktorej ste
svojimi slovami prikladali
(a ktorá vás zároveň spaľovala)
stále horí
priťahuje pútnikov
hladných a smädných
po veciach neskutočných
po kráse, po pravde, po dobre
načahujú tykadlá do tmy
ako slepci biele palice k zemi
ako veriaci svoje modlitby k Bohu
A pri tom ohni, v tej obci
možno aj my
uveríme snu o našej veľkosti,
pravosti, prirodzenosti, odvahe.
Sami sebou priložíme
Zasvietime a zahoríme pre druhých...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára