Vo Vierkinom kresle

Je nedeľné ráno. Z kostola sa ozývajú zvony.
Z knižnice na mňa hľadia jej obľúbení spisovatelia.
Obrazy na stenách volajú do iných čias.

Spomínam, ako sme tu spolu sedávali: ona v kresle, ja pri nej.
Vierka mala v lone knižku s fotografiami
jej milovaných hôr.
Prezerali sme si ju.
Obe sme vytrvalo kráčali.
Len ona z vrcholu zostupovala,
kým ja som naň stúpala.
Občas však zastala, otočila sa.
Ozvena ku mne raz priniesla jej slová:
A tam sa budem už len smiať.
Smej sa, milá Vierka, smej!
(kľudne aj na našich pozemských trápeniach!)

Vo Vierkinom kresle
o niekoľko rokov neskôr.

A v mojich rukách jej román.
Spolu s ňou som sa túlala
pražskými uličkami,
stretávala priateľov, žiakov,
zažívala takmer nepredstaviteľné udalosti.
A potom doma, na Slovensku...
Dychtivo som sledovala jej kroky a odvahu.
Dôverne ju chápala.

Tak vzdialené, a predsa tak blízke,
také sme boli my dve.


p.s.: napísané k nedožitej stovke mojej pratety, stredoškolskej učiteľky ruštiny a slovenčiny, publicistke a spisovateľke, priateľskej, vtipnej, úprimnej, odvážnej žene - Vierke Štetkovej.

Facebooková poézia Daniela Pastirčáka

idem ticho
aby som sa páčil vánku
idem vzpriamene
aby som sa páčil nebu
idem pomaly
aby som sa páčil cvrčkom
idem bosý
aby som sa páčil tráve
idem číry
aby som sa páčil vode
idem bez predstavy
aby som sa páčil pravde
idem bez túžby
aby som sa páčil tebe
láska

p.s.: chodím ku nemu (na kázne), aby som sa páčila Bohu...

On the right track (a collage from Marie Fisker Ghost of Love lyrics)

I am gonna ride into the sun

Where my wild, wild roses grow

In the breeze

Would you be a little happy

It is not too late

In scattered light and in my thirst

You have changed, a boy into man

Tame(d) your heart in me

Standing in the corner

Sweating through


p.s.: použila som techniku tvorivého písania koláž - z každej pesničky na cd Ghost of Love som vybrala jeden verš a spravila si z nich vlastnú báseň... Vďaka Marie:-)

The way it goes (inspired by Lisa Hannigen)

I can hear your thoughts rolling
But I can´t stop what is falling
From grey sky, from blue eye
That´s the way life goes

I can´t see where you stand
I don´t know if you understand
Webs of words, magic worlds
That´s the way mind goes

I can´t be who you want me to (be)
I can´t divide myslef into
puzzle pieces, prosperities
That´s not the way love goes

vedľajší produkt mojej stáže (a možno aj hlavný)

S čím prichádzam

prichádzam s otvorenými
očami,
ušami,
ústami,
prstami,
nozdrami,
mozgovými závitmi,
srdcovými chlopňami
a čakám,
že ich
(tu a s Vami)
naplním



ZÁ-ŽITOK

Zase skúšam nájsť zmysel
Áno, opäť mi kamsi ušiel
Život taký občas býva
I slnko sa za mrakmi skrýva
Tomu sa nikto ne-vyhne
Okrem toho - bola by to nuda
Kresliť iba zá-tišia a vtáčie krídla


Hodná holka (koláž zo slov z titulkov športových novín)

je hodná holka
dává
vyhrává boje
inspiruje
POZOR!
může
Vám taky změnit život
(posledný riadok dopísaný rukou)



Skácelovská

Vo víne nie je vina,
len vôňa zeme, domovina,
vždy tá istá a stále iná.

Ako voda, aj tá sa poddá,
keď nám vlahu dodá.
Hviezdy sa do nej z neba dívajú
a roztopašne sa pýtajú:
Jazerá, rieky, povedzte mi,
kto je najkrajší v galaxii?

Lež voda je nemá
Pokorná a múdra
Ako to víno
Bez ľudského hrdla

nenechám

Nebudem míňať čas &
Energiu na zbytočnosti
Nároky druhých
Encyklopédie ľudstva
Chápadlá lepkavých slov
Áno, teraz dobre počúvajte
Mám to pevne v (chvejúcich sa) rukách
Slobodu byť sama sebou
Agresiu Sa (u)brániť
Zmeniť znenazdajky názor
Argumenty do hádok (formou aj obsahom nejasných)
Chápanie zmyslu poézie (ak nejaký má)
Radosť detí, smútok starcov
Aj celé more
Ňehy (ak by si niekto chcel zaplávať)
O tom nepochybujte, keď dvíhate
Vaše ruky (žiarivo sterilné) a hlasy (veď je to len pre tvoje dobro!)
Aby ste s odhodlaním svätcov
Ťahali moje zafúľané a hriešne vnútro na nosítkach

veľkonočný pozdrav / zamyslenie

Phoenix Park, Dublin, april, 2011

Zlo je nekonečné ve smyslu neurčitosti: hmota, prostor, čas.
Nad takovým typem nekonečna může zvítězit jen opravdové nekonečno.
Proto je kříž vahami...
Dejte mi oporný bod a já pohnu světem! (Archimedes)
Tímto opěrným bodem je kříž. Žádný jiný být nemůže.
Musí být v průsečníku světa a toho, co svět není.
Simone Weilová: Tíže a milost