káva a práca

Káva a práca

Až skoro zdá sa

Že hlavu strácam

A to je krása

...

Dušan Mitana: Básnik

Básnik
nikdy nie je sudca
vždy len svedok
a obžalovaný.

Nikoho nesúdim
každého prosím
o odpustenie
ale svedčiť musím
pravdivo
až hrôza
Vo vlastnom procese
kto zo mňa sníme
moju prísahu?

relationship status

You wonder how I can be happy
Being single
Nobody to hug
Nobody to kiss
Nobody to address love poetry

Yet I have enough evidence
Heart is trembling when I look at the stars
Eyes hugging clouds, feet kissing grass
Writing From and For
Through and By
Pains and Joys

How can I explain this to You,
Lost in relationships?

That I am in Love with my Life
Yes, we are a Couple
We are Engaged
May be already Married
Of course it is Complicated
You know,
Divorce is just one step from Death...

One Night in Moon heat
We Two might meet
Another Two
All together will become
the happiest Foursome

But how can I explain this to You,
Lost in relationships?

napísala by som ti

Napísala by som ti báseň...
ty opakuješ: poézii nerozumiem
a mne z toho vyšli verše zase
asi to skrátka inak neviem...

Namaľovala by som ti obraz...
najskôr to bude moderné umenie
tvary a farby až nadoraz
ty sa však mračíš: sorry, radšej nie...

Nakrútila by som ti film...
kde by som bola hlavnou postavou
a všetko, všetko(!) povedala ním
no pochopíš ho svojou hlavou...?

Zaspievala by som ti song...
no vzdialil sa mi rock i punk
na čo ty zvoláš: that is strong!
z toho ja mávam trochu strach...

Je azda chyba hľadať správny výraz...
rukami, hlasom prekonávať vzdialenosti
generál zadá vojsku srdca tichý príkaz
pochovám ďalší kúsok z mojej nevinnosti...

péef 2011

Nazareth, Izrael, 2010

... tak míjejí dny a já se někdy sama sebe ptám,

zda jako se dítě nechá hypnotizovat stříbrnou koulí,

nechá se člověk hypnotizovat životem.

A zda tohle je onen život.

Je to hrozně rychlé, slibné, vzrušující.

Ale možná povrchní.

Ráda bych vzala tu kouli do ruky a tiše si ji ohmatala,

jak je kulatá, hladká a těžká
- a pak ji držela v rukou den za dnem.
Virginia Woolf, Deníky

Nech sú všetky dni nasledujúceho roku

naplnené úctou a fascináciou k tomu,

čo držíme v našich rukách!

péef 2*0*1*1

Indiánská modlitba (M. Hlavsa)

Praotče, jsi stvořitel všech věcí
a řídíš jejich běh.
rozhodl jsi, že lidské bytosti
půjdou novou cestou.
já se rozhodl zemřít.
dnes je dobré zemřít.
ale než se tak stane.
dovol mi něco říct.
HEJ! HEJ!
děkuji ti že jsi mne stvořil
jako lidskou bytost.
děkuji ti za všechna svoje vítězství.
děkuji ti za všechny své prohry.
děkuji ti za vidění i slepotu.
v níž jsem viděl dál.
snědl jsem mnoho masa
a miloval jsem mnoho žen.
děkuji ti za slzy radosti i za slzy smutku.
děkuji ti za vše, co jsi mi dal.
Praotče, jsi stvořitel všech věcí
a řídíš jejich běh.
rozhodl jsi, že lidské bytosti půjdou novou cestou.
já se rozhodl zemřít.
dnes je dobré zemřít.
pečuj o mého syna, aby se nezbláznil.

Večer, keď bolo plno (pre jednu momentálne Dublinčanku, ktorej vášeň k hudbe je nákazlivá)

Nápis na bráne divadla Aréna oznamoval: SOLD OUT. A naozaj - hľadisko bolo plné ľudí rôznych národností i generácií, ktorí sa prišli pozrieť na oscarovú dvojicu (falling slowly, rising fast), americký sen (s európskym koncom), mladú, nádejnú Češku a nespúta(teľ)ného Íra.

Najprv nás však na správnu vlnovú dĺžku naladili Shina s Danom z Longitalu svojou zmesou pesničiek a posolstiev z posledných dvoch albumov. Gloria nás priviedla na oslavu života, kde medzi hosťami (a zároveň oslávencami) boli vlaky&veterné mlyny, more&krv, anjeli&sťahovavé vtáky, okná&zrkadlá, slnko&spievajúce ryby,...

Na novom cd ich hlasy a hudobné nástroje opakujú: A to je všetko? A my ako poslucháči prikyvujeme. Teraz je naozaj všetko, prítomnosť: tak ďaleko tak blízko, tak hlboko tak plytko, v tomto kroku celá, v tejto chvíli bdelá, len letí okolo, len tak, ako dar, je bránou a cestou von, svetom i domovom (a ak sa snáď bojíme, tak len sami seba)...

Po krátkej pauze si však už Glen berie do rúk svoju deravú gitaru, Markéta si sadá za klavír, obkolesujú ich chlapci (ako ich Markéta nazýva) a my sa ponárame do prúdu jemnosti i sily, lásky i odcudzenia, hnevu i odpustenia.

Posledný kúsok, z ich najnovšieho albumu Strict Joy, Back Broke Glen uvádza ako pieseň o prázdnom mieste v nás, ktoré môžu "zaplátať" len naši najbližší, psi či Boh (či ktokoľvek, kto má pre nás cenu). A azda sú aj iné, menšie, otvory, ktoré dokáže naplniť len čistá, úprimná hudba (a nemyslím tým len uši :-) Cause it is here. Cause it is near.

Počas počúvania, stavania sa na špicky, aby som lepšie videla (ale i zatvorení očí, aby som lepšie precítila), tlieskania i tichého spievania som si niečo uvedomila.

Keď som The Swell season objavila, intuitívne som ich zaradila medzi tých hudobníkov, v ktorých textoch som sa hľadala (a často aj nachádzala), pomáhali mi porozumieť spletitým vzťahom a dávali návody, ako sa dostať cez chaos, ktorý ich občas sprevádza. Teraz (Teraz?) sa mi však zazdalo, že možno jediný návod, ktorý bol do nich vložený, je, aby sme žili naplno. Sami za seba. Blízko srdca. Aby sme objavovali formy, ako vyjadriť všetko, čo sa v ňom odohráva - to pekné i to temné.

Po dva a pol hodinovom koncerte sa s nami the Swell season rozlúčili (či skôr, keď sme sa my dokázali rozlúčiť s nimi) uspávankou You are alway on my mind, my sme sa pobrali do svojich domovov, svojich postelí a myslím, že mnohí z nás zaspávali s hrejivým pocitom naplnenia - aj niektorých výmoľov na našej ceste.

That evening will be on my mind for a long long time. May be always...

A to je všetko.