Pomaranč

Ja nie som pomaranč,
čo kúpiš na trhu,
od babky za babku
hneď vedľa podchodu.

Ja nie som pomaranč,
čo môžeš olúpať,
odšťaviť, pokrájať
a potom rozkúsať.

Ja nie som pomaranč,
nerob si na mňa chute,
ak na mňa zabudneš,
nezhnijem kdesi v kúte.

Ja nie som pomaranč
v zátiší obrazu
nebudem pózovať,
som na dvoch miestach odrazu.

Ja nie som pomaranč,
zdroj vitamínu cé,
nerastiem na strome,
gúľam sa kam len chcem.

Odchádzanie

Odišla...
A už sa nevráti.
Odišla..
Zabudla dva kabáty.
Odišiel...
Ráno bez slova.
Odišiel...
Lásku pochoval.
Odišla...
Ako para z čajníka.
Odišla...
Kto nájde vinníka?
Odišiel...
Ako akord z gitary.
Odišiel...
Ako slza po tvári.
Odišla...
Ako ranný autobus.
Odišiel...
Už pochopiť to skús.

Billy CHILDISH: Notebooks of a Naked Youth /BOOK 1/

the scariest thing about ghosts is - if you know who they are or you do not know them at all.

sarcasm is the lowest form of wit. Which is true. But it is also the funniest.

even with the best intentions at heart we can never quite be sure if what we are putting down is not just a pack of lies intended to beffudle old women and keep arrogant young men from accosting us in the streets.

grow up! people have been shouting that one at me for years, but if a young writer is not ready for something then he just is not ready.

to be hero is what counts but to be broken down and wretched as well, and to get strange women talking about you and thinking about you... Above all else, to remain a mystery!

blank pages have always put the fear of God into me. I turn the page and sit there bitting on my pencil, but refuse to write down any of my wonderful ideas. I check to see if I have any thoughts whatsever, which I have not. i am empty so why write?

we are not possed of the bravery necessary to descend into the depths of our own rancid souls, which in truth is the only place where we will ever be able to find the similarities that bind us, and therefore the answers to our fear and prejudices, and then begin on the road to understanding and forgiving one another.

the important thing is not to blush, to be funny and not to show any weakness, to keep our emotions hidden to our chests like a hand of cards. Then you might be at least have the chance of winning, and may be able to truly smash the other fellow before he stands nad is ready for fight.

no matter what type of brave face we may put on, some things stay with us for ever.

once you lose your heart it gets harder and harder to ever find it again.

I love you, because you are the one who smashed me and gave me the pasting, that I so richly deserve. The one with the courage to stand up and push me away. To laugh at my vile blubbering mug and kick me!

do not drink and do not smoke. it is bad for your health!
but if I commited suicide would not that be bad for me as well?!!

my mind is swimming with million silly thoughts and fears... actually I am dreaming...

it seems that no matter which way you turn in this life, your path will always be blocked by some madman or other...

džbán

Mám rozbitý džbán,
ktorý rada mám,
za iný ho nedám.
Keď ho poskladám,
láskou pozliepam,
vodu doňho dám,
kvety pozbieram,
bude dobre nám.

Nič nie je všetko alebo nič

Nič nie je objektívne,
vravíš mi subjektívne.
Všetko je relatívne,
tváriš sa absolútne.

Ale: nič nie je všetko alebo nič.

Možno sa zhodneme,
čo obe dobre vieme:
v slobode bez hraníc,
upletieš sebe bič.
V hraniciach bez slobody,
nespravíš víno z vody.

Lebo: nič nie je všetko alebo nič.

Friedrich N.

Friedrich N. bol filozof,
ktorý sa postavil mimo dobro a zlo
zvestoval smrť Boha
zmŕtvychvstanie Človeka

ale keď videl bičovanie koňa,
vedel na čiu stranu sa postaviť
možno aj zašepkal: Bože, zmiluj sa!

Osvienčim nepotrebuje filozofov
dobro od zla v ňom rozoznáme skrze slzy

Bájka o čajke a papagájovi

Snívam... Letím ako čajka,
vychutnávam si svoj nebeský let,
ako Ikaros sa dotýkam slnka,
aj za cenu, že sa mi krídla roztopia.
Lietam slobodne, zobem omrvinky
z rožku, lovím ryby
a nikdy sa nezdrhnem ich kosťami.
Kúpem sa v námornicko-modrej vode,
lietam za padajúcimi hviezdami,
norím hlavu do bielej peny,
len tak si zaškriekam.
Znenazdajky a ocitnem
v pazúroch dravca.
Umieram s úsmevom v zobáku.
Som súčasťou jedného reťazca.


Zobudím sa... sedím v zlatej klietke
ako pestrofarebný papagáj,
hovorím neosobné slová,
ktoré ma ktosi naučil,
zabudol som už lietať,
žeriem mrkvu postriekanú chemikáliami
a hnedé granule kúpené v chovateľských potrebách.
Keď zaškriekam, dajú na mňa plachtu
a skríknu, nech držím zobák!
A ja poslúchnem, lebo ma to tak ktosi naučil.
Umieram pomaly na záhadnú chorobu,
tvárim sa, že sa nebojím smrti,
lebo ma to tak ktosi naučil.
Posledné minúty trávim u zverolekára,
pozerám na slzy stekajúce po lícach
mojich pánov, no nič necítim,
lebo ma to tak ktosi naučil.
Prečo žijeme v klietkach,
keď máme v sebe krídla čajok,
nespútanosť morí?
Lebo nás to tak ktosi naučil?