myšlienky Dany Němcovej /jedna z chartistiek/

Jeví se mi, že to základní zadání je pro nás lidi po všechny věky stejný.
Ku skutočnému prežívaniu slobody v živote patrí tiež voľa nejakým sposobom sa obmedziť. Svojou vlastnou voľbou, nie z donútenia či vonkajšími udalosťami.
Deti si nemožeme k sebe navždy pripútať. Musíme ich pokiaľ možno sami do světa uviesť a pustiť.
Slobodomyseľnosť v minulosti dráždila často tých, ktorí k nej sami nenašli odvahu.
Nabýt moudrosti je lepší nežli nabýt stríbra.
Skutočné vedenie je spojené s pokorou. Veď aj tak nikdy nikto z nás nebude vedieť všetko. Otázky zostanú otvorené a tajomstvo zostane tajomstvom.
Bez viery a nádeje sa na lásku čakat nedá. Proste niekoho z nás čas od času prekvapí. Príde náhle. Akoby spadla z čistého neba a my potom spravidla žasneme a nechápeme, miesto toho, aby sme vzali už konečne na vedomie, že láska može byť napríklad darom. Z neba.
Aby sa člověk pustil neznámou, neprešlapanou, nepohodlnou cestou, alebo dokonca cestou, ktorá je zakázaná, na to musí byť trochu praštený :-)
V hľadaní pravdy, o ktorú v živote skutočne ide, možu byť jednoduchí ľudia oveľa úspešnejší.
Pýcha a pravda sa neznášajú. K pravde patrí pokora.
Za dva roky deti nebudú vedieť, či bola podlaha umytá a prádlo poskladané, ale zapamatajú si, či som mala dobrú náladu a či som na ne, keď mi potrebovali niečo povedať, mala čas.
Viera je náš vzduch.
Dobrá psychoterpia znamená nielen zvládnutie nejakej techniky či systému. Ide v nej tiež o múdrosť, skúsenosti a obrovský rešpekt k druhému človeku.
Najlepší psychoterapeut je ten, od ktorého odchádza klient s tým, že povie: ten člověk pre mňa vlastne nič neurobil, na všetko som musel prísť sám. Potom to funguje.
Priateľstvo znamená, že nie sme na ceste sami. Máme sa o koho oprieť. Máme sa na koho obrátiť. Priatelstvo je prúd, ktorým sa necháš strhnúť, priateľstvo je stretávanie.
Prežiť však ešte nemusí znamenať vyhrať.
Každý, kto sa len trochu pozerá okolo seba, vie, čo je v jeho okolí treba urobiť.
Nie sme všetci rovnakí, nebudeme takí a a nie to nie je žiaduce. Je treba zvyknúť si na roznosť, mať úctu k odlišnostiam a nechať im priestor.
Do svojich rúk možeme zobrať len to, čo v nich unesieme.
Je veľmi doležité odvážiť sa v každej situácii odkrývať jej zmysel.
Viera je pre niekoho slnkom, bez ktorého jeho život nie je možný. Naše videnie je však našťastie zakryté akýmsi závojom. Plné svtelo by sme ľudskými očami nezniesli. Plného svetla sa nám dostane až na druhom brehu.

Depresia /príspevok do .týždňa/

Každý z nás pozná, čo to je smútok, vina, bolesť, strach. Patria k životu rovnako ako radosť, láska, šťastie. Pre niektorých z nás sa však možu stať pascou, zrkadlovým labyrintom, z ktorého ťažko hľadajú cestu von. Sami, no často s pomocou iných – psychiatrov, psychológov, kňazov, priateľov /ktorí to s nimi napriek všetkému nevzdajú/.
Niektorým sa to nepodarí a volia smrť.
Asi najlepšia charakteristika depresie je z pera slovenského scénografa Aleša Votavu /1962-2001/. Myslím, že jeho slová možu byť inšpiratívne pre nás všetkých. Depresia je totiž mementom, že všetko nemusí byť vždy v poriadku a ľudská duša je krehká.
„ Depresia. Ako sa prejavuje? Záchvat sebanedôvery, nadsadené uvedomenie si vlastných nedostatkov, hysterické pocity straty pevnej pôdy pod nohami, strata perspektívy – chuti pokračovať k nejakému konkrétnemu cieľu. Pocit slabosti voči svetu, strach zo staroby, strach zo samoty „nikto ma nemá rád“ (presnejšie: nemajú ma radi tí, čo by som chcel), správanie zúrivého dieťaťa. Sebadehonestácia. Čo sa dá na sebe vážiť si? Vlastnú silu, schopnosť vynájsť sa, pomôcť si, koncentráciu, nadhľad nad sebou. Čo ju spôsobuje? Keď hľadám oporu mimo seba. Únava a prepracovanosť. Záchvat sebaľútosti. Pripustenie úvah o bezvýchodiskovosti. Strata nadhľadu nad sebou. Narušený vzťah k času. Uvedomenie si jeho nezadržateľného plynutia. Premenlivosť nálady. Fyzická slabosť. Podľahnutie diktátu vlastného telesna. Čo robiť proti. Plávať. Chodiť medzi ľudí aj do nich. Odburávať vlastné škrupule vo všetkých oblastiach. Hľadať čo najúčinnejší spôsob oddychu – more, hory, priatelia. Starať sa o seba! Dopriať si príjemného. Vidieť proporčne pomer medzi svojimi prednosťami a nedostatkami. Pracovať s mierou a tak, aby som si svoju prácu a jej výsledky vážil...“

Byť básnikom /pre M. Rúfusa/

Ťahať vodu zo studne, aby sa iní mohli napiť.
Kresať pravdu z mramoru slov.
Maľovať obraz duše neskutočnými farbami.
Spievať s mlčiacim jeho pieseň.
Zobrať na ramená kríž trpiaceho.
A často nebyť na tej /objektívne/ správnej strane.
Radšej byť na strane srdca.
Nechať ho tĺcť tak, ako chce a musí.

Nič nie je stratené

NIČ NIE JE STRATENÉ
kým ešte žijeme,
kým ešte /zhlboka/ dýchame,
kým ešte kráčame,
kým ešte stojíme,
kým ešte vstávame,
kým ešte padáme,
kým ešte dávame,
kým ešte berieme,
kým ešte myslíme,
kým ešte nevieme,
kým ešte ľúbime,
kým ešte trpíme,
kým ešte spievame,
kým ešte mlčíme,
kým ešte čítame,
kým ešte píšeme
NIČ NIE JE STRATENÉ.

Sklameš sa...

Sklameš sa, keď klameš seba samého
veď priepasť, čo delí zlé od dobrého
je vždy bližšie, než by si chcel:
sám stojíš nad ňou a často si aj v nej.

Je niečo nové v tomto prípade?
Pýcha pred pádom, pokora po páde.
A vždy sa nájde niekto, kto kameňom hodí.
Tak už to raz medzi ľuďmi chodí.

báseň môjho života /metóda logoterapie/

som kto som
chcem sa dozvedieť kto som
počujem tlkot svojho srdca
vidím svoj odraz v tvojich očiach
túžim po hľadaní a nachádzaní
som o krok bližšie k sebe /a tým aj k tebe?/

tvárim sa, že som spokojná
prežívam všetko, čo prichádza
dotýkam sa zmyslu /ale nevlastním ho/

robím si starosti že raz si nebudem mať z čoho robiť starosti
plačem nad vecami smutnými i krásnymi
som na ceste a som tou cestou

dobre rozumiem, že všetkému sa nedá dobre rozumieť
tvrdím, že často neviem či to, čo tvrdím, je pravda
snívam o tom, že aspoň moje sny sú rozumné a pravdivé
snažím sa, aby som sa nikdy neprestala snažiť
dúfam, že nezabudnem dúfať

som to, čo bolo v tejto básni napísané medzi riadkami

Hudobné podzemie

V hudobnom podzemí
sa nedržia pri zemi
majú svoje dôvody
hlavy plné slobody

Oni nebudú s dobou plávať
ani si vzdušné zámky stavať
spája ich viac než len hudba
priateľstvo a v srdci túžba.

V hudobnom podzemí
sa nedržia pri zemi
majú svoje dôvody
hlavy plné slobody

Hoci im to sem-tam neladí
aj špinavý hlas ucho pohladí.
nie je to ďalšia latka do plota
v ich textoch je tlkot života.

V hudobnom podzemí
sa nedržia pri zemi
majú svoje dôvody
hlavy plné slobody

S nimi som na to prišla:
slová sú viac než čísla.
a pravda - hoci občas bolí
tá jediná nás vyslobodí.

V hudobnom podzemí
sa nedržia pri zemi
majú svoje dôvody
hlavy plné slobody